V noci sa pária, cez deň sa skrývajú. Keď spíte, po tvári vám lozia roztoče a majú plné „ruky“ práce
Hoci sa každú noc ukladáme spať sami, nikdy nie sme celkom osamotení – na našej koži sa totiž práve vtedy aktivizujú osemnohé roztoče, ktoré sa živia mazom z našich pórov. Píše o tom CNN.
Tieto nočné stvorenia, známe ako roztoče demodex, má na svojom tele takmer každý dospelý človek. Merajú len 0,15 až 0,4 milimetra a žijú v okolí vlasových folikulov, kde sa živia ich mastným obsahom. Ako uvádza spravodajský portál CNN, hoci ich nevidíme ani necítime, sú všadeprítomnou súčasťou našej pokožky.
„Keď spíme, vychádzajú von a sú veľmi šťastné – pária sa, navštevujú príbuzných, prechádzajú sa po našich tvárach. V momente, ako sa zobudíme, vracajú sa späť do pórov,“ vysvetlila Alejandra Perottiová, docentka biológie bezstavovcov z University of Reading v Anglicku.
Oni čistia póry, my im dávame melatonín
Perottiová zároveň zdôrazňuje, že sa ich netreba báť. Roztoče nám totiž prospievajú. „Na oplátku za to, že nám čistia póry, im poskytujeme melatonín – hormón, ktorý nás uspáva, no pre nich je zdrojom energie.“ Ako mikroskopickí upíri sa vyhýbajú UV žiareniu, ktoré by im mohlo poškodiť DNA.
Na tvári môže byť až päť roztočov na štvorcový centimeter, no bez mikroskopu ich nespozorujeme. Problémy môžu nastať len vtedy, ak dôjde k oslabeniu imunitného systému – vtedy sa môžu premnožiť a spôsobiť rôzne kožné a očné ochorenia.
Keď roztoče spôsobujú zápal
„Roztoče sa môžu cez noc premnožiť, čo vedie k ochoreniu známemu ako demodikóza,“ vysvetlil profesor medicíny Richard Locksley z University of California v San Franciscu. Ohrození sú najmä starší ľudia alebo pacienti podstupujúci chemoterapiu.
Zápal sa môže prejaviť ako ružovka, akné, suchosť či šupinatenie – najčastejšie na lícach, viečkach, čele a v záhyboch kože, kde sa zhromažďuje maz. „Nie je úplne známe, prečo niektorí ľudia na roztoče reagujú zápalom. Divoké zvieratá problémy nemajú, ale domáce psy a mačky áno. Možno sme pri evolučnom vývoji získali mutáciu, ktorá oslabuje imunitné reakcie,“ uvažuje Locksley.
Dermatológovia vedia premnoženie roztočov zistiť odobratím vzorky kože a jej skúmaním pod mikroskopom. Očné prejavy sledujú oftalmológovia pri vyšetrení mihalníc, kde sa môže hromadiť voskovitý povlak z vajíčok a výlučkov roztočov. Môže to viesť k svrbeniu, vypadávaniu rias, suchosti očí a opakovaným jačmenným zrnkám.
Prevencia a liečba
Podľa odborníkov netreba panikáriť – pre zdravých dospelých nie sú roztoče nebezpečné. „Väčšina ľudí vôbec nevie, že ich má, a tak by to malo aj zostať. Môžete si viac uškodiť zbytočným zasahovaním než nevedomosťou. Ak však máte problémy, navštívte lekára,“ radí Locksley.
Odborníci odporúčajú večernú hygienu – jemné čistenie pleti, odstránenie mejkapu aj umelých rias. Pri aknóznej pleti možno raz či dvakrát týždenne použiť retinoidy, no dôležitá je vyvážená starostlivosť.
„Vidím to u pacientov – ak je pokožka príliš suchá alebo prehnane mastná v dôsledku zápalu či častého umývania, roztoče sa môžu premnožiť,“ povedal dermatológ Roberto Ricardo-Gonzalez.
Pomáha tiež pravidelný spánok, aby sa pokožka nepreťažovala nadmernou tvorbou mazu. Ak už k demodikóze dôjde, dermatológ môže predpísať ivermektín – zvonka aj vnútorne. Úplné odstránenie roztočov však nie je možné.
Roztoče ako ohrozený druh?
Roztoče žijúce na ľuďoch sú známe už stáročia a pravdepodobne sa prenášajú pri kontakte s matkou krátko po narodení. Alejandra Perottiová s tímom však v roku 2022 zistila, že roztoče sa evolučne vyčerpávajú.
„Symbiotický život vedie k erózii genómu – teda strate génov. Predpokladáme, že to bude pokračovať, až kým úplne nezmiznú,“ vysvetľuje vedkyňa.
Roztoče nemajú predátorov, žiadne vonkajšie hrozby a sú geneticky málo rozmanité, pretože sa dedia len v rámci ľudských rodín. Perottiová však upozorňuje, že ich zánik nie je dôvodom na oslavy.
„O roztočoch sa hovorí veľmi zle. Obviňovali ich z množstva problémov, ale vinníkom je oslabený imunitný systém, nie samotný roztoč. Mali by sme ich vnímať ako svojich spoločníkov,“ uzatvára Perottiová.